Moderné výrobné prostredie čelí bezprecedentným výzvam v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Zatiaľ čo továrne pokračujú v prijímaní digitálnej transformácie prostredníctvom inteligentnej výroby (smart manufacturing), konvergencia (convergence) rozšírila ich útočnú plochu (attack surface). Priemyselné riadiace systémy (ICS) a iné zariadenia, ktoré boli kedysi vzduchotesne oddelené (airgapped) a izolované od online konektivity, sú teraz vystavené rovnakým zraniteľnostiam a hrozbám ako ich IT ekvivalenty. Kriminálne skupiny a pokročilí útočníci rovnako sledujú tieto nové ciele, aby naplnili svoje ambície.
Útoky na supervízne dátové a riadiace systémy (SCADA), rozhrania človek-stroj (HMI) a programovateľné logické kontroléry (PLC) môžu urobiť viac než len narušiť každodennú prevádzku – môžu ovplyvniť kvalitu výroby, spôsobiť nákladné prestoje v prevádzke (operational downtime) a dokonca ohroziť bezpečnosť pracovníkov a verejnosti. Z dôvodu týchto nových nebezpečenstiev je nevyhnutné, aby sa kybernetická bezpečnosť vo výrobe presunula z dodatočného opatrenia (afterthought) na prevádzkovú nevyhnutnosť.
Pochopenie Kybernetickej Bezpečnosti Výroby
Ochrana výrobného prostredia si vyžaduje hlboké pochopenie toho, čo si vyžaduje v porovnaní s tradičnými bezpečnostnými opatreniami zameranými na IT. Je tu výrazný kontrast: zatiaľ čo IT systémy sa zameriavajú na obchodné operácie a spracovanie dát, OT strana (Operational Technology) riadi fyzické zariadenia a procesy. IT systémy majú typicky životnosť tri až päť rokov a sú pravidelne patchované, čím sa minimalizujú bezpečnostné medzery. OT systémy majú životnosť až 30 rokov a často zostávajú nepatchedované alebo neaktualizované po väčšinu tohto času, čím vytvárajú významné okno expozície (window of exposure), ktoré môžu aktéri hrozieb (threat actors) zneužiť.
Tento zásadný rozdiel medzi IT a OT vytvára napätie pokiaľ ide o aplikovanie bezpečnostných stratégií. Napríklad, je normálne, aby IT prostredie podstúpilo pravidelné cykly patchovania a občasné reštarty, ale pre výrobné systémy, ktoré musia bežať mesiace, alebo dokonca roky, bez prerušenia, odstavenie týchto systémov je posledná možnosť, ktorá môže spoločnosť stáť milióny dolárov. Alternatívne, ak patche nie sú dostupné a/alebo doba odstávky (downtime) nie je uskutočniteľná, môžu spoločnosti implementovať množstvo kompenzačných kontrol (compensating controls) na zmiernenie rizika (mitigate risk).
Navyše, mnohým priemyselným protokolom, ktoré sa dodnes používajú, chýbajú základné bezpečnostné kontroly, ako napríklad autentifikácia alebo šifrovanie (encryption). V spojení s nepatchedovanými zraniteľnosťami to vytvára dokonalú búrku potenciálnych vstupných bodov (entry points), ktoré môžu útočníci použiť na získanie neautorizovaného prístupu.
Súčasné Prostredie Hrozieb vo Výrobe
Ako ukázal útok na Jaguar Land Rover v lete 2025, hrozby pre výrobu rastú. Ransomvér (Ransomware) je na čele, pričom sa z nepríjemnosti ovplyvňujúcej malé a stredné organizácie zmenil na systémový problém, ktorý ohrozuje kritickú infraštruktúru. Od roku 2024 do roku 2025 zaznamenal výrobný sektor 61% nárast útokov ransomvéru – najviac zo všetkých kritických priemyselných odvetví počas tohto obdobia.
Nárast kybernetických útokov proti výrobe možno pripísať niekoľkým faktorom. Aktéri hrozieb vedia, že výrobcovia čelia intenzívnemu tlaku na zachovanie kontinuity výroby, čo ich robí pravdepodobnejšími platcami výkupného v prípade kompromitácie kritických systémov. Navyše, zvýšená konektivita predtým vzduchotesne oddelených aktív môže priniesť množstvo výhod manažérom závodu, ale každé nové aktívum tiež vytvára potenciálny vstupný bod pre útočníkov.
Tu je krátky zoznam bežných útočných vektorov (attack vectors) vo výrobe:
Pripojenia Vzdialeného Prístupu (Remote Access Connections)
Nebezpečné pripojenia tretích strán, VPN a rozrastanie nástrojov vzdialeného prístupu (remote access tool sprawl) sú často ľahko zneužiteľné vstupné body pre škodlivú aktivitu (malicious activity). Mnohé z týchto nástrojov používajú aj dodávatelia a kontrahenti (vendors and contractors), ktorí potrebujú prístup do siete k svojej práci, a ak sa nepoužívajú granulárne kontroly prístupu a oprávnenia (permissions), ide o bezpečnostnú zraniteľnosť (security vulnerability).
Nesprávne Segmentované Siete (Improperly Segmented Networks)
Segmentácia sietí do samostatných izolovaných zón môže drasticky znížiť polomer dopadu narušenia (blast radius of a breach). Vykonanie tohto kroku ako súčasť robustnej stratégie kybernetickej bezpečnosti môže obmedziť laterálny pohyb útočníka (lateral movement) po získaní neautorizovaného prístupu. Keď siete nie sú správne segmentované, môže to v prípade narušenia viesť k množstvu problémov.
Legacy a Nepatchované IIoT Zariadenia (Legacy and Unpatched IIoT Devices)
Priemyselný internet vecí (IIoT) a zariadenia ako SCADA systémy a PLC môžu často zostať nepatchedované alebo neaktualizované mesiace, dokonca roky. Je to väčšinou kvôli vysokým nákladom na akúkoľvek výrobnú odstávku vo výrobnom prostredí, ale tieto systémy sú obrovským cieľom, keď sú prvýkrát pripojené k podnikovej sieti (enterprise network).
Zabezpečenie Kritických Systémov vo Výrobných Prostrediach
Vzhľadom na ich vlastnú komplexnosť si ochrana výrobných prostredí pred kybernetickými hrozbami vyžaduje viacvrstvový prístup (multi-layered approach), ktorý rieši organizačné a technologické výzvy. Tu sú základné kroky, ktoré treba podniknúť:
Viditeľnosť Aktív (Asset Visibility)
Nemôžete chrániť to, čo nevidíte. Komplexný inventár aktív (asset inventory) všetkých zariadení a komunikačných ciest je nevyhnutnosťou pre priemyselnú kybernetickú bezpečnosť, ale objavenie tohto inventára si často môže vyžadovať odstavenie zariadení. Keďže výrobné prostredia majú tak malú toleranciu voči narušeniam, musia organizácie nájsť spôsob, ako bezpečne objaviť aktíva bez vypnutia celých výrobných liniek.
Segmentácia Siete (Network Segmentation)
Rozdelenie podnikovej siete do izolovaných zón môže dramaticky znížiť polomer dopadu útoku, ale aj toto by sa malo robiť strategicky. Rozdelené sieťové zóny by mali byť vždy kompatibilné s výrobnými protokolmi ako Modbus a EtherNet/IP, čím sa zabezpečí, že narušenie v IT prostredí nemá žiadnu možnosť šírenia sa do OT.
Bezpečný Vzdialený Prístup (Secure Remote Access)
Podniky, ktoré majú prostredia zaťažené OT aktívami, čelia bezprecedentným požiadavkám na údržbu, ktorú je možné vykonávať na diaľku, a to oprávnene. Ak sa vykonáva na diaľku, rutinná údržba môže ušetriť nákladné návštevy na mieste a môže byť hotová za zlomok času. Avšak vzdialený prístup je tiež veľmi bežný spôsob, ako útočníci tunelujú do sietí nezistení. Organizácie musia zvoliť riešenie bezpečného prístupu, ktoré poskytuje granulárne kontroly prístupu, viacfaktorovú autentifikáciu (MFA) a časovo obmedzené okná prístupu pre činnosti údržby.
Riadenie Expozície (Exposure Management)
Viditeľnosť aktív pomáha organizáciám pochopiť komplexnosť a hĺbku kyberneticko-fyzikálnych systémov (CPS) v ich prostredí, ale pochopenie potenciálneho obchodného dopadu kompromitovaného aktíva je už iná záležitosť. Preto je tak kritické implementovať program riadenia expozície, ktorý zohľadňuje komplexnosť aktív, unikátnu správu (governance) a ich kritické obchodné výsledky.
Cesta k Ochrane Kritických Výrobných Systémov
Výrobný sektor čelí prostrediu hrozieb, ktoré je rovnako komplexné ako nebezpečné. Keďže sektor pokračuje v prijímaní digitálnej transformácie prostredníctvom konvergencie IT a OT, škodliví aktéri hrozieb sú neustále vytrvalí v hľadaní zneužiteľných zraniteľností. Je to dostatočný dôvod na to, aby CISOs (hlavní riaditelia pre informačnú bezpečnosť) začali prehodnocovať svoj prístup k kybernetickej bezpečnosti. Vzhľadom na to, že táto konvergencia je už všadeprítomná, mali by organizácie začať iniciatívy krížového školenia (cross-training initiatives), ktoré sú zamerané na pomoc IT bezpečnostným profesionálom pochopiť OT prostredia a naopak. Tento krok môže pomôcť premeniť abstraktné koncepty na praktické aplikácie relevantné pre znalostnú bázu a úroveň zručností každého. Čo je dôležitejšie, zabezpečuje, že všetok bezpečnostný personál v rámci organizácie môže rýchlo a efektívne reagovať na incident, bez ohľadu na to, ktorú stranu podniku ovplyvňuje.